Ekologické otázky sú stále len okrajovou témou Slovenskej i európskej politiky, verejného života spoločnosti, ale i súkromných životov väčšiny z nás. Pritom matka príroda je zdrojom všetkého – je zdrojom jedla, čo jeme, je zdrojom všetkých vecí, ktoré používame. Neexistuje absolútne nič v našich životoch, čo by nepochádzalo z prírody. Matka príroda je zdrojom všetkého, bez nej život nie je možný. Napriek tomu hrá príroda, jej ochrana a jej rozumné využívanie v živote našej spoločnosti len okrajovú úlohu. Politika sa takmer výhradne točí okolo ekonomického rastu a spokojnosti korporácií, okolo financií. A čo život, zdravý život ľudí a prírody?!

Pred očami nám rúbu lesy, vyschýna krajina, stále viac a viac chemikálií ničí naše zdravie, ubúda zvierat, ubúda hmyzu, ubúda rastlín. Neustále rastúca spotreba fosílnych palív urýchľuje klimatické zmeny a s nimi súvisiace zmeny prírodných podmienok. Vymieranie živočíšnych druhov postupuje takou rýchlosťou, že vedci ho označili ako šieste masové vymieranie. Pričom predchádzajúce piate bolo pred miliónmi rokov, keď vymreli dinosaury z dôvodu pádu asteroidu. Dnes je však tým asteroidom ľudská spoločnosť, spôsob nášho života – aj nás občanov Slovenska, nás obyvateľov Európy. Od roku 1970 zmizlo z povrchu planéty už viac ako polovica divokej prírody, pričom Slovensko a hlavne Európa sa výrazne podieľajú na tejto deštrukcii. Za posledné dve dekády ekologická stopa našej krajiny narástla tak výrazne, že vo svete patríme ku krajinám rekordérom v tejto smutnej štatistike. Keby celý svet žil ako my Slováci, potrebovali by sme zdroje troch planét Zem.

Do našich potravín pridávajú firmy palmový olej vypestovaný na vyrúbaných východoázijských pralesoch, naše zvieratá sú kŕmené geneticky modifikovanou sójou vypestovanou na vyrúbaných pralesoch Južnej Ameriky. My občania Slovenska už nežijeme zo zdrojov našej domácej prírody –  potraviny nám vozia z celého sveta, my pestujeme plodiny na vývoz. Stratili sme kontakt a vzťah ku vlastnej krajine. Už takmer nič nevyrábame pre svoju vlastnú spotrebu a dovážame prakticky všetko. Stali sme sa výrobňou západných korporácií, stali sme sa kolóniou, krajinou závislou od dovozu, krajinou nesamostatnou, nesuverénnou. Stali sme sa otrokmi konzumu. Zaviedli sme si ekonomický systém postavený na deštrukcii prírody – čím viac sa skonzumuje, čím viac sa vyrobí, čím viac sa vyhodí, tým vyšší ekonomický rast, tým hlasnejšie reči politikov o úspešnom príbehu.

Stav prírody a jej deštrukcie je bezprecedentný. Jej ničenie ničí však aj našu dušu a zdravý rozum. Príroda je ľudskej spoločnosti nadradeným systémom, nezaujíma ju kapitalizmus, liberalizmus, ekonomický rast, nezaujímajú ju žiadne reči o ekonomike. Pravidlá života sú jasne dané. Ak ničíme prírodu, ničíme aj sami seba, ničíme svoje životy, ničíme životy našim deťom, našim vnúčatám.

Bijeme na poplach, musíme ako spoločnosť dramaticky zmeniť spôsob nášho života, inak nás čaká veľké utrpenie. Príroda druhú šancu nedáva, príroda súcit nepozná. A peniaze sa jesť nedajú!

Strana práce presadzuje ekologizáciu všetkých oblastí života spoločnosti od tých najbanálnejších opatrení až po systémové riešenia.

Ing. Adrián Ondrovič, PhD.