V tomto krátkom článku by sme Vám chceli vysvetliť prečo nazývame Stranu práce hodnotovou stranou.

V súčasnosti vznikajú, vznikli a aj dlhodobo fungujú rôzne politické strany a hnutia. Ako vieme, niektoré sú, z ich pohľadu úspešné, niektoré menej, ako mierku úspechu môžeme brať ich účasť v parlamente, alebo ich účasť vo vláde, ale na druhej strane my, ako občania SR by sme mali merať úspech politických strán tým, ako ovplyvnili našu kvalitu života. Pričom máme na mysli nie len materiálne  hľadisko, ale aj to, ako tieto strany prispeli k rozvoju vzdelávania, zdravia, osvety, duchovných hodnôt, teda k vzorcu celkovej spokojnosti obyvateľstva. Nechceme robiť výpočet toho, že za posledných 30 rokov koľko bolo a či vôbec bolo zo štátnych zdrojov vybudovaných nemocníc, škôl, železníc atď., ale môžeme si všimnúť len jeden ukazovateľ a to výšku platov na Slovensku. Za posledných 16 rokov po vstupe SR do EÚ, ostali naše platy stále hlboko pod priemerom „starých“ európskych krajín. Podľa publikovaných dát z decembra 2018 (statdat.statistics.sk), bola priemerná  mzda v hospodárstve na Slovensku 984 a v tom istom období v Rakúsku 3630€ a v Nemecku 3780 €. Pritom ceny potravín, ošatenia, bytov, áut, pohonných hmôt sú na Slovensku porovnateľné s cenami v západnej Európe.

Priemerná  mzda v hospodárstve na Slovensku 984 € a v tom istom období v Rakúsku 3630€ a v Nemecku 3780 €

2018 statdat.statistics.sk

K podobným výsledkom nás dovedie aj ukazovateľ primernej hodinovej mzdy. Na Slovensku v 2018 dosiahla priemerná hodinová mzda výšku 10,2€/1 hod., v Rakúsku 29.8€/1 hod., Nemecko 32,3€/1 hod. (Eurostat). Ešte horší je ukazovateľ oficiálnej minimálnej hodinovej mzdy na Slovensku, kde minimálna hodinová mzda je stanovená na 2,989 €/1 hod.  Povedzme si po pravde, koľko ľudí na Slovensku robí za hodinovú mzdu 10,22 €  a koľkí za niečo nad 3€/1 hod.?  Čiže môžeme konštatovať, že zamestnanci v hospodárstve na Slovensku po 30 rokoch od Nežnej revolúcie majú stále 3x menšiu mzdu ako v susednom Rakúsku.   Ostáva teda stále priepastný mzdový rozdiel medzi SR a „západom“.

Za posledné obdobie nenastal u nás len finančný úpadok spoločnosti, ale nastala aj spoločenská kríza v oblasti pozitívnych hodnôt a medziľudských vzťahov. Znižuje sa dôležitosť vzdelania, úcta k človeku, k práci, k našej histórii,  neustále klesá populačná krivka, výrazne klesla úroveň zdravotného stavu obyvateľstva (predĺžila sa síce priemerná dĺžka života, ale chorobnosť neklesla), stúpa obezita, narastá výskyt rakoviny, narastá počet alergikov, zvyšuje sa počet chronicky chorých a objavujú sa iné negatívne sociálne javy, čo všetko sú znaky  narastajúcej krízy  v spoločnosti.

Čo považujeme za najhoršie je, že strácame väzbu s našou krajinou, čoraz viac ľudí odchádza preč za prácou a životom do zahraničia a už sa neplánujú vrátiť späť domov. Veľkým problémom je, že sú to hlavne mladí, vysokoškolsky vzdelaní ľudia, vyučení remeselníci. Ako zaznelo vo viacerých prieskumoch, pritom výška mzdy nie je ten najdôležitejší motív, prečo odchádzajú do zahraničia.

Vývoj tejto spoločenskej krízy,  môže mať dva scenáre. Prvý scenár je, že na Slovensku  ostanú žiť iba tí, ktorým bude dovolené zarábať si na nadštandardné živobytie a spolu s nimi tu ostane skupina ľudí,  ktorí budú pracovať aj za malé platy, budú zaťažení celoživotnými hypotékami, často budú mať aj 2 zamestnania naraz a ich jediným cieľom bude splácanie hypotéky, splácanie pôžičky na auto a platenie nákladov na školu a mimoškolské aktivity svojich detí. Všetci šikovní, mladí a vzdelaní ľudia budú odchádzať za lepšími životnými podmienkami do zahraničia. V podstate sa tento scenár už napĺňa. Druhým variantom vyústenia spoločenskej krízy je scenár podobný Francúzsku, kde obyvateľstvo zo zúfalstva a bez možnosti výberu schopných politických vodcov, ktorí by naozaj dbali o rozvoj spoločnosti a nie o prospech úzkej skupiny finančníkov a ekonomických holdingov, sa snažia násilím vplývať na veci verejné a vynútiť si spoločenské zmeny v krajine. Toto považujeme za dôsledok toho, že politické elity prestali brať ohľad na  pracujúcich a prestali pracovať pre blaho spoločnosti.

A prečo k tomu došlo? Príčin je evidentne viac a nedajú sa zovšeobecniť iba na niektoré.  Určite významný podiel má nerešpektovanie, nevštepovanie a nepresadzovanie tradičných morálnych hodnôt obyvateľstvu a to práve politickými lídrami. Namiesto morálneho správania sa, presadzuje sa hulvátstvo a „široké“ lakte, chamtivosť a okrádanie spoločnosti má prívlastok ekonomická nezávislosť, sebectvo a bezohľadnosť je pod rúškom individualizmu, pýcha je proklamovaná ako zdravé sebavedomie a nedbalá a benevolentná výchova  má prívlastok  moderné vzdelávanie a tvorba vlastnej osobnosti.

Ani jeden z týchto scenárov je pre nás neprijateľný. Preto našou snahou je  osloviť všetkých ľudí, ktorí žijú a pracujú na Slovensku a nie je im ľahostajný osud krajiny. Chceme spraviť zmenu, aby sme vytvorili našim potomkom inú, prosperujúcu spoločnosť, a nie aby oni odchádzali za prácou do zahraničia.

Tieto zmeny považujeme za možné, ale základom bude práve vyznávanie a dodržiavanie hodnotových rámcov morálnych hodnôt, ktoré musíme nazývať pravými menami. Poctivá práca s adekvátnou plácou je to, čím dokážeme uspokojiť pozitívne potreby človeka. Strana práce je hodnotovou stranou, ktorá na prvé miesto kladie poctivú prácu s adekvátnym ohodnotením, dodržiavanie hierarchie hodnôt v spoločnosti, morálku, vzdelanie, rodinu, čestnosť, úctu k životu, k slobode a lásku…..

Chceme vytvoriť podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať a za prácu dostať adekvátnu odmenu, z ktorej dokážeme zabezpečiť kvalitný život pre rodiny a podmienky pre rast a rozvoj všetkých členov spoločnosti. Hodnoty, ktorými sa riadime, majú vplyv na naše správanie, priority a vzťahy, ako aj na to, čo vštepujeme svojim deťom, ktoré sa budú nimi riadiť a vštepovať ich svojim deťom. Preto považujeme morálne hodnoty za veľmi dôležité. Ukazuje sa, že strata morálnych hodnôt nás dohnala k spoločenskej kríze a konfliktom. Táto smutná skutočnosť sa odráža v tom, že na celom svete nastáva posun vo vnímaní toho, čo je morálne. Na to, aby sa presadzovali pozitívne zmeny a rozvoj spoločnosti, na to potrebujeme spoľahlivé hodnoty. Kde ich môžeme nájsť?

Mnohí na Slovensku a v Európe ich hľadajú na stránkach Biblie, ale mnohí ďalší v iných „múdrych“ knihách svojich predkov, alebo nábožensko- filozofických tézach. A práve od politických lídrov sa očakáva, že budú prijímať múdre rozhodnutia, ktoré vychádzajú zo skúsenosti predkov, ktorí nie nadarmo aj do svätých kníh vnášali a dbali o presadzovanie morálnych hodnôt. Rozhodnutia politikov sú v praxi normami, zákonmi, ktoré politická moc prijíma. Práve tieto rozhodnutia musia byť však spravené na základe morálnych noriem a tieto sa pretransformujú potom do legislatívnych noriem.

Záverom je potrebné podotknúť, že hodnoty jednotlivca a spoločenské hodnoty považujeme sa mernú jednotku úspechu jednotlivca, spoločnosti a tiež úspechu politickej strany. Kritici môžu namietať a poukazovať na materiálnosť spoločnosti, ale my sa stotožňujeme s názorom, že peniaze nie sú to, čo kazí svet, ale je to človek, ktorý sa nimi nechá ovládnuť a postaví si ich na najvyšší piedestál.

Prvá a druhá svetová vojna vytvorila stále pretrvávajúcu traumu Európy. Vyvražďovanie civilistov, übermenšstvo a zverstvo koncentračných táborov otriasli morálkou Európy v základoch. Napriek povojnovej eufórii žiť a obnovovať krajinu, ruptúry morálky sa ideologizovali vykonštruovanými politickými procesmi, popravami a gulagmi. Vznikli najmenej dve morálky: tá ktorá sa proklamovala navonok a tá, o ktorej sa navonok nehovorilo. Tento vývoj morálky vytvoril pôdu pre omnoho sofistikovanejšie nástroje zneužívania dôvery a manipulácii so spoločnosťami.  Sociálne siete a internet s bezpočtom technológii umožňujú mať niekoľko identít odrazu a za žiadnu z nich neniesť zodpovednosť. Reálne a virtuálne sa stáva ľahko zameniteľným, ale spôsobuje to nové traumy najmä voči rodinám a deťom. Častá zmena zamestnania, prípadne dlhé obdobie nezamestnanosti  oslabuje aj vôľu byť celistvou osobnosťou. Je jednoduchšie byť v stave závislosti (alkohol, drogy, sociálne siete, počítačové hry, automaty), ako byť človekom, ktorý prijal svoju slobodu a zodpovednosť so všetkým, čo k nej prináleží.

Ak Ján Pavol II kritizoval modernú dobu ako kultúru smrti, nepriamo tým naznačil, že vždy je najvyššou hodnotou kultúra života, vrátane kultúry práce. Problematika nároku na finančné ohodnotenie práce by sa mala stať nielen súčasťou novej legislatívy, ale aj ústavy SR v zmysle práva na hodnotu človeka ako kultúrnej bytosti, podieľajúcej sa na tvorivej symbióze spoločenstva.